Okrem včiel poletujúcich z kvetu na kvet spozorujeme aj kone pasúce sa na práve rozkvitnutej lúke. Sem- tam zazrieme nejakú tu kôpku snehu, ktorá zostala po dlhej tuhej zime. Presne tak. Jar začala a spolu s ňou začali aj všetko okolo nej.
Každý koniar sa momentálne snaží držať si koňa„fit“ alebo ho poriadne vykŕmiť, keďže cez zimu toho trochu „zhodil“.
A práve kŕmenie je tá vec, o ktorej sa dnes budeme baviť. Niektorým koňom proste stačí seno, keďže mu jeho nutričná hodnota vyhovuje (napr. hafling) a už za pár dní vyzerá ako žrebná kobyla.
Kôň by mal mať objemové krmivo(trávu / seno) k dispozícii 24 hodín denne, aby mohol žrať vždy, keď chce - nato je totiž evolučne prispôsobený.
Zuby sa potom nebudú dostatočne obrusovať, nebude sa produkovať dostatok zásaditých slín, ktoré by inak neutralizovali kyseliny v žalúdku (takže sa začnú tvoriť žalúdočné vredy). Baktérie v slepom a hrubom čreve,ktoré by inak boli zamestnané štiepením celulózy, začnú bez svojej potravy odumierať, produkujú toxíny a tým spôsobujú koliky. Kôň je hladný, nudí sa, vznikajú zlozvyky - a ako náhle mu je podané krmivo, vrhne sa naň a poriadne ho nepožuje, čím vzniká riziko upchatia pažeráka (a živiny sa dostatočne nespracujú). Nebezpečné je aj podávať jadrové krmivo pred objemovým, tiež to môže byť príčinou kolík.
Iným fenoménom sú kŕmne zmesi. Dnes sa ľudia snažia optimalizovať hladiny látok (cukrov, bielkovín) v krvi koňa, aby nárazovým kŕmením nedochádzalo k priveľkým skokom. No namiesto toho, aby kŕmili častejšie a pomenej (komu by sa to chcelo, že?), vymýšľajú špeciálne zmesky. Bývajú veľmi drahé, no pred kúpou si treba dobre pozisťovať obsah živín, minerálov a vitamínov (ktorých býva niekedy až priveľa, čo môže uškodiť rovnako ako ich nedostatok), spôsob spracovania, pôvod a čerstvosť surovín... Rovnako je to aj so samotnými výživovými doplnkami.
Ďalším ľudským výmyslom je mačkanie a šrotovanie - vo viere, že sa tým uľahčí trávenie živín. Opak je však pravdou - kone sú evolučne uspôsobené na štiepenie celulózy, takže celozrnná potrava pre ne nie je žiadnym problémom, práve naopak. Vlákninu (ktorou sú tvorené šupky zŕn) pre správne fungovanie čriev nevyhnutne potrebujú! Pri mačkaní či šrotovaní sa navyše v zrnách ukryté výživné látky dostávajú predčasne na vzduch, oxidujú, a teda sa znehodnocujú. Takto spracované krmivo tiež nedáva koni možnosť obrusovať si zuby, lebo je príliš mäkké. Môže byť teda použité v menšom množstve na doplnenie kŕmnej dávky, ale nemalo by plne nahrádzať celozrnnú potravu! Výnimku tvoria jedine veľmi staré kone so slabými zubami. Avšak samozrejme je už individuálnou otázkou, aké obilie bude kôň dostávať - záleží to od citlivosti jeho nervovej sústavy, záťaže, atď...
Je to mýtus, že nemačkaný ovos je pre kone ťažko stráviteľný - samozrejme, že pár zrniek vždy konským zubom unikne, no inak si s nimi hravo poradia. ;-)
Ku kŕmeniu sa vzťahuje aj problém spastevnechovanými koňmi - pastviny sú z hľadiska druhovej skladby veľmi často výživne nedostačujúce. Časť plochy znehodnocuje nevyvážaný hnoj, niektoré rastliny vytlačí burina (ako pýr či bodliaky) a najlepšie rastliny kone vypasú ako prvé, nedovolia im vysemeniť sa, a tak sa ich zastúpenie stále znižuje. Riešiť sa to dá pravidelnýmstriedaním pastvín, vyvážaním hnoja a kosením buriny ešte pred kvitnutím,prípadne dosievaním žiaducich druhov tráv. Snáď netreba dodávať, že na pastvine sa nesmie vyskytovať žiaden jedovatý druh rastlín. O tých si však povieme v nasledujúcom diely.